Pohľad moderného človeka na záhadnú knihu nazývanú Biblia

«Späť

Pohľad moderného človeka na záhadnú knihu nazývanú Biblia

Ktorá kniha zo všetkých je najstaršou a je najviac prekladaná na svete? Najviac zo všetkých literárnych diel ovplyvnila politiku, vývoj spoločnosti, umenie? Ovplyvnila ľudstvo tak že milióny ľudí boli ochotní kvôli nej zomierať? Zároveň bola nenávidená viac ako ostatné, zneužívaná na dosiahnutie rôznych cieľov? Prihovára sa svojimi príbehmi, faktami prostým ľuďom i deťom ale aj historikom i vedcom a hlavne všetkým ktorí hľadajú zmysel bytia?

Taká kniha je len jedna a poznáme ju po názvom Biblia. Nie je to len jedna jediná kniha. Je to vlastne akási „knižnica", ktorá obsahuje 66 rôznych spisov. Tvoria ju dve hlavné časti, ktoré nazývame Starý a Nový zákon (Stará a Nová zmluva). Starý zákon bol napísaný v hebrejskom jazyku (určité časti aj v aramejskom) a Nový zákon bol napísaný grécky. Všetky biblické spisy (knihy) napísalo 40 rôznych autorov v období cca 1600 r. (1513 pr. Kr. - 98 po Kr.).

Historická kniha

Biblia opisuje dejiny od stvorenia sveta až po koniec 1. storočia po Kr. Najviac záznamov je o izraelskom národe. Starý zákon zaznamenáva najstaršie historické správy aké poznáme. Na rozdiel od iných národov Hebreji (Židia) poznajú svoj rodový a kmeňový počiatok, Egypťania, Féničania, Grékovia, Asýrčania, Indovia, Číňania nemajú nič podobné čo by im takým spôsobom objasňovalo ich pôvod. Okrem Židov sa tu spomína aj Egypt (2. Kniha Mojžišova 11,5), Asýria (1. Kniha Mojžišova 10,11) a Babylon (Kniha Jeremiášova 55,6) a ďalšie národy, ktoré sa dostali do styku so Židmi, nositeľmi Božieho Slova - čo je iný, presnejší význam čo vlastne Biblia je.

Je pravdivá?

Zdá sa, že väčšina ľudí, ktorý si kladú podobnú otázku nikdy Bibliu nečítala a ani odbornú literatúru, ktorá sa tým zaoberá. Preto majú mnohí ľudia skreslenú predstavu o tom, že Biblia je plná chýb a nie je knihou pre moderného človeka.
Pisatelia Biblie opakovane prehlasovali, že tlmočia slovo Božie tak ako ho prijali od Boha. Také vyhlásenie by nedal ktorýkoľvek spisovateľ ale keď to urobí štyridsať mužov, ktorí napísali Písmo, navzájom sa nepoznali (až na malé výnimky) a porovnávaním ich výpovedi navzájom, ale aj z pohľadu historického, literárneho či kultúrneho kontextu dospejeme k tomu, že ich posolstvo je hodnoverné tak môžeme spoznať silu a opodstatnenosť týchto tvrdení.

Nálezy potvrdzujúce vernosť obsahu biblie

Spôsob akým sa overuje vernosť záznamu kníh zo staroveku je množstvo a presnosť opisov danej knihy. V prípade Biblie ide až o 66 kníh, ktoré boli písané v dlhom časovom období (1600 r.) Neexistuje nijaký originál z týchto kníh, ale to isté platí aj o iných dielach. ktoré pochádzajú z dávnej minulosti. Porovnávaním opisov z rôzneho obdobia sa overuje presnosť a vernosť obsahu daného diela. Pričom za najhodnovernejšie sa považujú najstaršie rukopisy.

Knihy Nového zákona boli písané v období od r. 55 do 96 po Kr. Existuje viac ako päť tisíc katagolizovaných gréckych rukopisov Nového zákona (5664). Vznik najstarších z nich je datovaný na koniec prvého storočia, resp. začiatok druhého storočia. Časový rozdiel medzi originálom a najstaršími rukopismi je niekoľko desaťročí. „Na celom svete niet ani jedného starovekého literárneho diela, ktoré by bolo tak dobre písomne doložené ako Nový zákon." - napísal F.F. Bruce, profesor britskej Manchesterskej univerzity v knihe „Spoľahlivosť dokumentov Nového zákona". Podobne je to aj s knihami Starého zákona. Existujú rukopisy, ktorých vznik je datovaný až do 2. storočia pr. Kr. a množstvo rukopisov sa počíta na tisíce. Žiadna iná kniha zo staroveku nie je tak dobre doložená ako Biblia, resp. biblické knihy.

Zo zdrojov TASR z roku 2008 sa izraelskí a americkí vedci sa pustili do digitálneho spracovania najstaršej známej verzie Biblie - zvitkov od Mŕtveho mora. Dvetisícročné rukopisy obsahujú takmer celý Starý zákon v hebrejčine. Zvitky sú považované za jeden z najdôležitejších archeologických nálezov vôbec. V roku 1947 ich náhodou objavil mladý beduínsky pastier v jaskyni neďaleko Kumránu, kde v jednom z džbánov našiel sedem kožených zvitkov. Archeológovia potom prehľadali v období rokov 1947-58 celú oblasť. Dovedna 900 zvitkov sa postupne našlo v jedenástich jaskyniach. Najvzácnejší je celý text Knihy proroka Izaiáša datovaný do obdobia 125-100 pred n.l, ktorý je zaznamenaný na viac než sedemmetrovom rukopise. Izraelský pamiatkový úrad oznámil, že poskladanie a spracovanie tisícov fragmentov poškodených zvitkov potrvá približne päť rokov.

Sir Frederic Kenyon, bývalý riaditeľ Britského múzea napísal: „Niet viac dôvodov pochybovať o tom, že Písmo sa k nám dostalo v podstate vo svojej pôvodnej podobe." (The palography of Greek papyri.)

Pre porovnanie uvedieme niekoľko diel zo staroveku, o ktorých existencii a vernosti obsahu sa nepochybuje. Okolo roku 116 po Kr. napísal rímsky historik Tacitus dielo s názvom „Anály Rímskej ríše". Dnes existuje iba jediný opis prvých šiestich kníh a ten vznikol okolo roku 850. Knihy 7 až 10 sa stratili a knihy 11-16 sa zachovali v opise z 11. storočia. Jozefus Flávius bol židovský historik z 1. storočia, napísal dielo „Židovská vojna". Máme z tohto diela deväť gréckych rukopisov a tie pochádzajú z 10-12. storočia, jeden rukopis v latinčine zo 4. st. V množstve opisov sa k Biblickým najviac blíži Homérova „Iliada", ktorá vznikla okolo roku 800 pr. Kr. Je zdokumentovaných šesťsto päťdesiat opisov. Datujeme ich do 2. a 3. storočia po Kr. a neskôr. Časová medzera medzi originálom a najstaršími opismi je tisíc rokov.

Proroctvá

Pozoruhodná evidencia o naplnení proroctiev je len jedným z dôkazov, čo sa týka presnosti Biblie. Stovky biblických proroctiev sa konkrétne a presne naplnilo a to dokonca dávno potom, ako pisateľ proroctva zomrel.

Napríklad prorok Daniel predpovedal asi v roku 538 pred n.l. (Daniel 9:24-27), že Kristus príde ako zasľúbený Záchranca a Princ Izraela 483 rokov potom, ako Perzský cisár dá Židom povolenie znovu postaviť Jeruzalem, ktorý bol vtedy zničený. To sa o stovky rokov neskôr naplnilo.

Je množstvo proroctiev, zaoberajúcich sa jednotlivými národmi, mestami a všeobecne sledom histórie, z ktorých boli všetky doslova naplnené. Viac ako 300 proroctiev naplnil sám Kristus pri Jeho prvom príchode. Ďalšie proroctvá sa zaoberajú šírením kresťanstva, ako aj rôznymi falošnými náboženstvami a mnohými inými otázkami.

Príklady proroctiev a ich naplnení v živote Ježiša Krista:

 

Čoho sa proroctvo týkaKedy bolo proroctvo napísanéSpráva o proroctveSpráva o nanplnení proroctva
pôvod z rodu Abrahámovho1513 pr. Kr.1.Moj 22,16Gal 3,14.16
pôvod z kmeňa Júdovho1513 pr. Kr.1.Moj 49,10Žid 7,14
pôvod z potomstva Dávidovho580 pr. Kr.Jer 33,15-16Rím 1,3
narodil sa v Betleheme716 pr. Kr.Mich 5,1Mat 2,4-6
narodenie z panny732 pr. Kr.Iz 7,14Mat 1,18-23
Herodesove vraždenie detí580 pr. Kr.Jer 31,15Mat 2,16-18
prišiel po svojom predchodcovi732 pr. Kr.Iz 40,3Luk 3,1-6
čas vystúpenia538 pr. Kr.Dan 9,25Luk 3,1-2
vyčistenie chrámu970 pr. Kr.Ž 69,9Ján 2,13-17
nenávidený vlastným ľudom732 pr. Kr.Iz 53,3Mar 9,12
vychádza do Jeruzalema518 pr. Kr.Zach 9,9Mat 21,1-5
zradený970 pr. KrŽ 41,10Sk 1,16
ukrižovaný970 pr. KrŽ 22,17-19Luk 24,39; Ján 19,37
ukrižovaný medzi lotrami732 pr. Kr.Iz 53,12Mar 15,27-28
trpezlivý732 pr. Kr.Iz 53,7Mat 27,13
vysmievaný970 pr. KrŽ 22,7-9Mat 27,39-43
jeho smrť robí koniec obetiam538 pr. KrDan 9,26-26Mat 27,51
pochovaný medzi bohatými732 pr. Kr.Iz 53,9Mat 27,57-60
zmŕtvychvstanie970 pr. Kr.Ž 16,101 Kor 15, 3-4

 

Historická Presnosť

Je ďalšou kategóriou dôkazov, ktoré sú oveľa lepšie ako záznamy o Egypte, Asýrii a iných raných národoch. V poslednom storočí sa vyskytlo nespočetne veľa archeologických potvrdení biblických záznamov. Dr. Nelson Glueck, pravdepodobne najväčšia autorita dnešnej doby v izraelskej archeológii, povedal: „Ešte žiaden archeologický objav doteraz nevyvrátil biblické fakty. Uskutočnilo sa mnoho archeologických nálezov, ktoré jasne a v presných detailoch potvrdzujú historické tvrdenia uvedené v Biblii. A práve toto správne zhodnotenie biblických opisov často viedlo k neuveriteľným objavom."

Mnohé veci obsiahnuté V Biblii sa spochybňovali, ale archeológovia objavili dôkazy o pravdivosti príbehov. Len si predstavte pocit archeológa, keď nájde artefakt dokazujúci pravdivosť Biblie.

Uvedieme jeden príklad: Do začiatku 19. storočia sa o meste Ninive (nachádzalo sa v severnom Iraku na brehu rieky Tigris) nevedelo nič a spochybňovala sa jeho existencia. V roku 1849 však Sir Austen Henry Layard vykopal ruiny paláca asýrskeho kráľa Senacheriba (2. Kniha Kráľov 18,13), čo potvrdilo pravdivosť Biblie. Takýchto príkladov je mnoho.

BIBLIA A VEDA

Ďalším výrazným dôkazom o Božej inšpirácii je fakt, že mnohé princípy modernej vedy boli zaznamenané v Biblii ako prírodné fakty a úkazy oveľa skôr ako ich pomocou experimentov potvrdili vedci. Tu sú príklady takýchto faktov:

Tieto fakty samozrejme nie sú uvedené v technickom žargóne modernej vedy, ale v termínoch, dostupných človeku na základe každodenných skúseností. Napriek tomu sú úplne v súlade s najmodernejšími vedeckými faktami. Je tiež pozoruhodné, že sa v Biblii nikdy nenašla žiadna skutočná chyba - vo vede, v histórii ani v inej oblasti. Mnohé fakty boli vyhlásené za chybné, ale odborníci na Bibliu vždy dokázali nájsť odôvodnené riešenia pre takéto problémy.

JEDNOTA A KONZISTENCIA

Pozoruhodná je aj štruktúra Biblie. Hoci je to zbierka 66 kníh, napísaná viac ako 40 rôznymi ľuďmi počas obdobia 1 600 rokov, je to jedna Kniha, ktorá je v dokonalej jednote a konzistencii.
V čase písania jednotliví pisatelia ani netušili, že ich posolstvo bude raz súčasťou takejto Knihy, napriek tomu však každé takéto posolstvo dokonale zapadá na svoje miesto a slúži svojmu jedinečnému zámeru ako časť jedného celku. Konzistentnou témou Biblie, ktorá sa vyvíja od knihy Genesis až po Zjavenie, je Božia úžasná práca na stvorení a vykúpení všetkého skrze svojho jediného Syna - Pána Ježiša Krista.

VPLYV BIBLIE

Biblia je jedinečná aj čo sa týka jej vplyvu na jednotlivých ľudí a na históriu národov. Je to bestseller všetkých čias, ktorý sa dotýka srdca aj mysle. Dôkazom toho, že je Biblia pravdivá, možno nájsť v životoch ľudí, ktorí jej uverili. Množstvo ľudí v minulosti aj v dnešnej dobe z vlastnej skúsenosti zistili, že jej zasľúbenia sú pravdivé, jej rady sú správne, jej príkazy a zákazy múdre a jej úžasné posolstvo o spasení napĺňa každú potrebu pre tento čas aj pre večnosť.

KTO JE AUTOROM BIBLIE

Biblia sa označuje ako „Božie slovo" alebo „Slovo Boha". Mnohí učenci to spochybňujú a vyhlasujú, že je to kniha napísaná ľuďmi. Apoštol Pavol napísal: „Celé písmo je inšpirované Bohom..." (2. List Pavla Timotejovi 3,16). Apoštol Peter to vysvetľuje takto: „Ale vedzte, že žiadne proroctvo Písma nepramení z nejakého osobného výkladu. Lebo nikdy nebolo proroctvo vyslovené z vôle človeka, ale ľudia hovorili z Boha, ako boli unášaní svätým duchom." (1. List Petra 1,20, 21). Obidvaja priamo poukazujú, že autorom je Boh. Okrem toho sa môžeme pozrieť, čo niektorí pisatelia sami napísali o tom, odkiaľ majú tieto informácie (Kniha Jeremiášova 1,1-2: „Slová Jeremiáša, syna Chilkiju, z kňazskej rodiny v Anatóte v krajine Benjamín, ktorému zaznelo slovo Hospodinovo za čias judského kráľa Joziáša, syna Amónovho, v trinástom roku jeho panovania,..." Kniha Ezechielova 1,1-3: „V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. Piateho dňa toho mesiaca - bol to piaty rok po zajatí kráľa Jojáchína - zreteľne zaznelo slovo Hospodinovo kňazovi Ezechielovi, synovi Búzího, v krajine Chaldejcov pri rieke Kebár. A bola tam nad ním ruka Hospodinova."

Zostavil: Karol Badinský