Čo sa deje s človekom pri smrti? Čo znamená smrť? Môže byť človek nesmrteľný?

| 21. 11. 2012 |

«Späť

[Erika / 16.11.2012]

Čo sa deje s človekom pri smrti?

[Mgr. Karol Badinský / 21.11.2012]

Vašu otázku by som ešte rozšíril aj na: Čo znamená smrť?

Biblia ukazuje, že keď človek zomiera, zomiera celá bytosť. „Keď vyjde z nich duch, vrátia sa do zeme, v ten deň padnú ich plány." (Ž 146,4) „Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi nič nevedia." (Kaz 9,5) „Prach sa navráti do zeme, ako bol prv, ale duch sa vráti k Bohu, ktorý ho dal." (Kaz 12,7; pozri tiež Ž 6,6; 115,17; Iz 38,18.19)

Smrť je teda opačný proces ako stvorenie. (1 Moj 2,7) Podľa Biblie duša nie je niečo, čo by mohlo existovať samo osebe, nezávisle od tela alebo ducha, dokonca aj nezávisle od Boha, prameňa života. Boh nám hovorí, že svojou podstatou sme smrteľní. Pretože sme stvorené bytosti, nemáme v sebe zdroj života.

Nesmrteľnosť má jedine Boh. (1 Tim 6,16) Nikde v Biblii sa nehovorí o tom, že nejaká časť človeka môže po smrti kdesi samostatne žiť a pritom prežívať určité pocity, radovať sa, alebo smútiť.

Smrť je prázdnota, neprítomnosť akýchkoľvek zážitkov. Biblia sa pozerá na smrť ako na koniec života, prípadne ako na jeho prerušenie. Život môže byť obnovený jedine vzkriesením, čo je Boží stvoriteľský akt. (Rim 4,17) Dualistický pohľad na človeka však chápe smrť nie ako koniec, alebo prerušenie života, ale ako prechod do inej (vyššej) úrovne.

Boh na počiatku človeka varoval. Keby od neho odišiel, prinieslo by mu to smrť. (1 Moj 2,17; Rim 6,23) Boží nepriateľ, satan, však túto pravdu spochybnil a tvrdil: „Vôbec nezomriete." (1 Moj 3,4) Tragédiou sveta je, že dnes milióny ľudí veria tomu, že človek pri smrti vlastne nezomrie, ale pokračuje v živote na inej úrovni. Je im ľahšie uveriť tomu, čo tvrdil satan, a spochybňujú to, čo povedal Boh. Niekedy sa hovorí, že ľudia ľahšie uveria veľkej lži než malej. V prípade ľudskej prirodzenosti je to určite pravda - mnohí veria satanovej veľkej lži.

Ježiš Kristus nazýva smrť spánkom. (Ján 11,11-14) Tým naznačuje, že smrť neznamená definitívny koniec všetkého. Smrť nebude mať posledné slovo nad naším hrobom. Nie je to ani únik od zodpovednosti, pretože každého človeka Boh raz vzkriesi a potom sa bude zodpovedať za svoje skutky. (Ján 5,28.29; Kaz 12,14; 2 Kor 5,10)

V tomto Ježišovom obraze môžeme ďalej vidieť náznak toho, že smrť je odpočinok od práce. (Zj 14,13) V určitom zmysle je smrť „požehnaním". Žiť večne v tomto tele na tomto svete by bolo prekliatím. Boh na nás nevkladá viac, než sme schopní zniesť.

Môže byť človek nesmrteľný?

Ako si človek predstavuje ďalší osud tých, čo zomreli, je prirodzeným dôsledkom toho, čo o smrti verí. Ak je smrť spánok, potom všetci mŕtvi „spia" v hroboch až do okamihu vzkriesenia. (Ján 5,28.29)

V dualistickom chápaní človek dostáva odmenu (alebo trest) v momente svojej smrti. Podľa tejto predstavy sa spravodliví už teraz tešia v nebi, kým bezbožní sa už teraz mučia v pekelnom ohni.

Písmo však jasne hovorí, že človek nedostáva odplatu za svoje činy hneď pri smrti, ale až pri vzkriesení. (Mat 16,27; Luk 14,13.14; Ján 5,28; 6,39.40.44.54; Sk 2,29.34; 2 Tim 4,7.8; Zj 22,12) Takýchto textov môžeme v Biblii nájsť oveľa viac.

Nádejou veriacich kresťanov je vzkriesenie spravodlivých k životu. Biblia chápe vzkriesenie nie ako pokračovanie, ale ako obnovenie existencie. Toto môže spôsobiť jedine čin Božej stvoriteľskej moci. Písmo hovorí, že vzkriesenie tela je eschatologická záležitosť. To znamená, že sa uskutoční na konci vekov, keď sa Kristus vráti späť na našu zem. Vzkriesení budú všetci spolu, všetci vykúpení dostanú nesmrteľnosť súčasne.

Apoštol Pavel uisťuje veriacich, že živí nepredstihnú tých, čo zomreli. Odmenu dostanú všetci naraz, spoločne. (1 Tes 4,16.17; Žid 11,39.40) Ježiš pripomína svojim učeníkom, že príde a vezme si ich k sebe, aby s ním boli naveky. K Ježišovi prídu teda spolu v čase jeho príchodu, nie individuálne pri svojej smrti. (Ján 14,1-3)

Veriť v odplatu bezprostredne po smrti znamená vlastne znevažovať posledný súd. Aký zmysel by vlastne malo zhromaždiť všetkých ľudí z neba a pekla, oznámiť im rozsudok a poslať ich späť tam, kde boli? (Mat 25,31-46) Zmyslom posledného súdu je odplatiť „každému podľa jeho skutkov", pretože zatiaľ sa to nestalo. Nemôžeme veriť v nesmrteľnú dušu a súčasne vo vzkriesenie tela. Jedno vylučuje druhé. Biblia zdôrazňuje vzkriesenie. O nesmrteľnej duši nevie nič.